Železnice Slovenskej republiky

December 2015 bol cieľovou páskou pre Operačný program doprava 2007-2013. Zároveň sa rozbieha Operačný program integrovaná infraštruktúra, časovo ohraničený rokmi 2014 až 2020. Železnice Slovenskej republiky ako jeden z najväčších investorov na Slovensku vôbec boli v oblasti modernizácie železničných tratí, využitia a naplnenia Operačného programu doprava mimoriadne úspešné a svoje ambície naplnili na vyše sto percent. Rovnako smelé ambície má manažér infraštruktúry aj v novom programovacom období.

Rozvoj železničnej infraštruktúry Slovenskej republiky vychádza zo základných medzinárodných dohôd AGC a AGTC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach a Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch). So začlenením siete ŽSR do európskych dopravných ciest ŽSR zároveň prevzali i povinnosť rešpektovať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho rozvoja a kompatibilitu s okolitými železničnými správami. S modernizáciou železničných tratí SR sa začalo v roku 2000 a Železnice Slovenskej republiky majú modernizáciu tratí, tak ako dosiaľ, aj do budúcnosti ako jednu zo svojich priorít.

Strategické ciele rozvoja železničnej infraštruktúry sa zameriavajú na zvyšovanie traťovej rýchlosti, úpravu staníc a zastávok či budovanie mimoúrovňových križovatiek. Najvyššia rýchlosť vlakových súprav po úpravách tratí dosahuje 140 až 160 km za hodinu. ŽSR boli v čerpaní eurofondov mimoriadne úspešné, do konca roku 2015 za celé štvorročné obdobie vyčerpali 1,1 miliardy €. Prioritou v rámci OPD bolo dokončiť modernizované úseky pre rýchlosť vlakov do 160 km/hod. Dnes už I., II., IV., V. a VI. etapa výstavby úsekov na trati Nové Mesto nad Váhom – Púchov slúži svojmu účelu a cestujúcim. ,,Zriadili sme centrum riadenia dopravy v Púchove, z ktorého sa diaľkovo ovláda traťový úsek Trenčianska Teplá - Púchov a po dokončení modernizácie bude z tohto centra kompletne riadená vlaková doprava od Nového Mesta n/Váhom až po Žilinu“, hovorí generálny riaditeľ ŽSR Ing. Dušan Šefčík. V septembri 2015 bola ukončená aj stavba: „ŽSR, Zavedenie ERTMS v úseku Bratislava – Žilina – Čadca – štátna hranica SR/ČR“, ktorá významným spôsobom prispeje k riadeniu a bezpečnému chodu vlakov v daných úsekoch. Ukončili sa práce na 1. etape telematických systémov, projektové práce v súvislosti s budovaním terminálov intermodálnej prepravy a záchytných parkovísk. Modernizačné práce sa významným rozsahom tiež realizovali aj v Čiernej nad Tisou, ako vstupnej bráne širokého rozchodu.

Celkovo boli od roku 2012 stavebne ukončené stavby modernizácií v úseku Nové Mesto - Zlatovce s celkovou dĺžkou 17,457 km, úsek Trenčianska Teplá - Ilava - Beluša s dĺžkou 20,409 km a úsek Beluša - Púchov s dĺžkou 8,856 km. Z aktuálne rozostavaných stavieb bolo zmodernizovaných v úseku Zlatovce - Trenčianska Teplá 18,710 km a na stavbe Považská Teplá - Žilina ukončených 13,933 km dvojkoľajnej trate, celkovo je to 79,365 km tratí.

Významnou oblasťou, ktorá je prioritná pre ŽSR v ďalšom období, je rozbeh nového Operačného programu integrovaná infraštruktúra (OPII). V rámci tohto programu pripravujú zatiaľ Železnice Slovenskej republiky modernizáciu 2 veľkých projektov v celkovej hodnote 650 miliónov €. Je to realizácia I. etapy Modernizácie železničnej trate Púchov - Žilina, a to úseku Púchov – Považská Teplá, kde aktuálne prebieha verejné obstarávania na výber zhotoviteľa. Druhým veľkým plánovaným projektom je modernizácia železničnej trate Liptovský Mikuláš, úsek trate Paludza – Liptovský Hrádok.

V rámci ,,Národných projektov“ – zásobníka projektov OPII majú ŽSR ambíciu vyhlásiť súťaže na projektovú dokumentáciu na 10 projektov v celkovej hodnote 114 miliónov €. Z tých najvýznamnejších možno spomenúť napríklad súťaž na modernizáciu úseku Žilina- Kraľovany, Kraľovany – Liptovský Mikuláš, Košice – Michaľany, Michaľany – Čierna nad Tisou.

Celkovo v rámci Prioritnej osi č. 1., č. 3 a č. 5 sú pre modernizáciu železničnej infraštruktúry a rozvoj osobnej dopravy alokované prostriedky vo výške 1,5 mld. €, o ktoré sa ŽSR budú uchádzať so svojimi projektmi modernizácie tratí a rozvoja železničnej infraštruktúry. ,,Ide o nie ľahké odborné úlohy tak v oblasti projektovej dokumentácie, ako aj samotnej realizácii projektov s cieľom, aby ich Európska komisia vyhodnotila ako opodstatnené a aby sa na ich realizácii podstatnou časťou aj podieľala“, dodal generálny riaditeľ ŽSR.

Napr. v rámci Prioritnej osi č.1 – Železničná infraštruktúra ŽSR sa už napr. realizujú projekty modernizácie železničnej infraštruktúry, a to úsek Považská Teplá /mimo/ - Žilina /mimo/ a Čierna nad Tisou prekladisko koľaje, rampy II. Etapa. Prioritná os č.3 – verejná osobná doprava sa zameriava na integráciu jednotlivých módov dopravy. Obyvateľom západného Slovenska by mali perspektívne pomôcť riešiť dopravnú situáciu záchytné parkoviská pre integrovaný dopravný systém v Ivanke pri Dunaji, v Nových Košariskách, v Pezinku, Zohore. Významnou je ambícia zrealizovať terminály integrovanej osobnej dopravy tak v uzle Bratislava, ako aj v Košickom regióne – Trebišov. Z Prioritnej osi č. 5 považujú ŽSR za najvýznamnejšie plány na elektrifikáciu trate Bánovce nad Ondavou – Humenné a Haniska pri Košiciach - Moldava nad Bodvou.

Okrem Operačného programu Integrovaná infraštruktúra sa ŽSR budú uchádzať aj o využitie prostriedkov EÚ z fondov CEF (Connecting Europe Facility). V rámci týchto fondov pripravujeme realizáciu 6 akcií v celkovej hodnote 1,2 miliardy €. Medzi iným je to dostavba zriaďovacej stanice Žilina Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, modernizácie železničnej trate Liptovský Mikuláš, úsek trate Poprad – Lučivná, Poprad – Spišská Nová Ves, či modernizácia a ETCS v úseku štátna hranica s Českou republikou – Devínska Nová Ves.

Vo všetkých uvedených zámeroch, ak sa týkajú akýmkoľvek spôsobom aj cestujúcej verejnosti, sú samozrejme zohľadnené smernice EÚ, ako aj európska legislatíva pre pohyb imobilných a ťažko telesne postihnutých.

Infobloky:

Územím SR prechádzajú tzv. 3 eurokoridory:

Koridor IV. (Berlín/Nürnberg – Praha – Budapešť /Constanta/Thessaloniky/Istanbul)

- územím Slovenska je trasa koridoru vedená v úseku štátna hranica ČR – Kúty – Bratislava – Štúrovo – štátna hranica s Maďarskom

Koridor č. V. (Venezia – Trieste/Koper – Ljublana – Budapest – Užgorod – Ľvov)

- územím Slovenska prechádza po trase Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou – štátna hranica Ukrajiny. Trať je svojou dĺžkou 545 km a dosahovanými prepravnými výkonmi prioritnou hlavne vo väzbe úsekov Čierna nad Tisou – Žilina a Bratislava – Žilina na koridor č. VI.

Koridor č. VI. (Gdańsk – Warszawa – Katowice – Žilina)

- územím Slovenska je trasa koridoru vedená v úseku štátna hranica s Poľskom – Skalité – Čadca – Žilina v dĺžke 51 km.

Požiadavky na železničnú infraštruktúru

- železničné trate vybavené ERTMS

- dosiahnutie interoperability

– železničná infraštruktúra v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a jej vykonávacími opatreniami

- ŽI v súlade s TSI, resp. na základe čl. 39 Nariadenia EPaR 1315/2013

- rozchod koľaje pre nové železničné trate 1 435 mm

- Elektrifikácia 25 kV /50 Hz

- zaťaženie na nápravy 22,5 t

- dĺžka vlaku 740 m – trate „core network“ pre nákladnú dopravu

- maximálne stúpanie a klesanie nových tratí pre vlaky konvenčnej nákladnej dopravy = 12,5 mm/m - zmierňovanie vplyvu hluku spôsobeného železničnou dopravou

Priority modenizácie železničnej infraštruktúry

- Pokračovanie v modernizácii koridorových tratí

- Vytvorenie konkurencieschopnej železničnej siete – napĺňanie cieľov Bielej knihy 2011

- Modernizácia ŽI vychádzajúc z požiadaviek a potrieb dopravcov

- ERTMS (ETCS + GSM-R)

- Elektrifikácia vybraných tratí

- Snaha o maximálne využitie prostriedkov z fondov EÚ

- Odstraňovanie prekážok a napĺňanie požiadaviek interoperability