Interview s generálním ředitelem společnosti Železnice Slovenskej republiky panem Ing. Dušan Šefčík

Ako uplynul rok 2014 na koľajniciach ŽSR?

Rok 2014 znamená pre nás množstvo zmien, náročných úloh a výziev. Keďže sa naplnilo riziko neuhradenia pohľadávky evidovanej voči ZSSK Cargo, a.s., prijali sme úsporné opatrenia na reguláciu spotreby nákladov, aby tak zmiernili dopad na hospodárenie. V oblasti výnosov sa pozitívne prejavuje rast výkonov v nákladnej doprave stimulovaný Uznesením vlády SR č. 390/2013.

Železničná infraštruktúra je náročná na opravy a údržby. Čo sa podarilo ŽSR dosiahnuť v tejto oblasti?

Zabezpečovať prevádzkovú spoľahlivosť železničnej dopravy je základnou povinnosťou ŽSR. K tomu patrí aj príprava, plánovanie a realizácia údržbových, opravných a rekonštrukčných prác, taktiež aj prevádzkovaných technických zariadení. Údržbové práce si v prevažnej miere zabezpečujeme vlastnými pracovnými kapacitami, ako aj materiálovým zabezpečením. Plánované opravné a rekonštrukčné práce vykonávame spolu s externými dodávateľmi, vrátane dodávok materiálu. Rozhodujúcu časť týchto prác je možné realizovať len pri traťových a prípadne aj napäťových výlukách. V roku 2014 sme zatiaľ realizovali opravy a rekonštrukcie, ktoré si vyžiadali 10 572 výluk v celkovej dĺžke 98 886 hodín. Išlo pritom najmä o modernizáciu trate Bratislava – Žilina, konkrétne v úsekoch Výhybňa Nivy – Trenčianska Teplá, Beluša – Púchov a Považská Teplá – Dolný Hričov.

Z akých zdrojov boli tieto modernizácie financované?

Okrem stavieb modernizácie železničných tratí v rámci Operačného programu Doprava boli realizované aj rekonštrukčné práce, hradené z vlastných zdrojov. Medzi rozhodujúce patrili obnova železničného zvršku koľají číslo 1, 2 v úseku Vrútky - Varín, obnova železničného zvršku a zvýšenie únosnosti oceľovej mostnej konštrukcie 51,000 km trate Bratislava hl.st. - Lamač, obnova koľaje číslo 1 v úseku Ruskov - Slanec, rekonštrukcia železničného zvršku a vybudovanie konštrukcie pevnej jazdnej dráhy v koľaji číslo 1 v bratislavskom tuneli. Rekonštrukčné práce sa samozrejme vykonávali aj na vedľajších tratiach, kde mimo iných prebehla rekonštrukcia koľaje v úseku Mníchova Lehota - Trenčianska Turná a Brezno Halny – Rohozná. Okrem modernizácií a rekonštrukcií koľají boli v 2014 vykonané aj práce na rekonštrukciách priecestí a výhybiek. Aktuálne sa budujú v ŽST Bratislava hl. stanica a Humenné nájazdové rampy pre nakládku osobných automobilov, čo by malo prilákať na cestu vlakom aj cestujúcich, ktorí sú v cieľových destináciách zvyknutí používať vlastné autá.

Na OP Doprava nadviazal OP Integrovaná infraštruktúra (ďalej OPII). Aké priority program vytýčil? OPII 2014 - 2020 predstavuje základný strategický dokument SR pre čerpanie pomoci z fondov EÚ v sektore dopravy a v oblasti zlepšovania prístupu k informačným a komunikačným technológiám. Globálnym cieľom programu je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja verejnej osobnej dopravy a rozvoja informačnej spoločnosti.

Operačný program je rozdelený do 8 prioritných osí, pričom ŽSR sa týka Prioritná os 1: Železničná infraštruktúra TEN-T CORE a obnova mobilných prostriedkov s alokáciou finančných prostriedkov (vrátane spolufinancovania) vo výške cca 854 mil. EUR; a Prioritná os 5: Železničná infraštruktúra (mimo TEN-T CORE) s alokáciou cca 332 mil. EUR. Investičnými prioritami ŽSR v rámci týchto osí sú v stručnosti povedané: modernizácia a elektrifikácia železničných tratí, výstavba nových úsekov tratí a terminálov intermodálnej prepravy, zlepšenie technických parametrov vo vybraných úsekoch TEN-T, zníženie počtu úmrtí na priecestiach a negatívnych vplyvov na životné prostredie, zvýšenie komfortu cestujúcich a vytváranie predpokladov pre zvýšenie konkurencieschopnosti regiónov, zlepšenie mobility obyvateľov a rast zamestnanosti.

Čo očakávate od roku 2015 na domácej aj európskej scéne?

Formou investovania z vlastných zdrojov, udržania zamestnanosti a nezvyšovania zadlženosti plánujeme pokračovať v rozvoji a stabilizácii organizácie a naďalej ostať spoľahlivým obchodným partnerom. V roku 2015 plánujeme dosiahnuť vyrovnané hospodárenie na úrovni Zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry. Okrem toho očakávame v roku 2015 úhradu časti pohľadávky od ZSSK Cargo, a.s. ŽSR sa aktuálne podieľajú na príprave zriadenia železničného koridoru nákladnej dopravy, ktorý spojí európske vnútrozemie s poľskými prístavmi pri Baltickom mori a slovinskými a talianskymi prístavmi pri Jadranskom mori. Koridor bude slúžiť nákladnej doprave od 10. novembra 2015. Okrem toho už pracujeme na koridore spájajúcom severovýchodné Francúzsko a južné Nemecko s prístavmi pri Čiernom mori a s hranicou Slovenskej republiky s Ukrajinou smerom k východným mimoúnijným oblastiam. Na prelome rokov 2014/2015 očakávame viaceré významnejšie zmeny v legislatíve EÚ a SR. Ide najmä o zmenu smernice EPaR o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a smernice o bezpečnosti železníc spoločenstva. Zmenami smerníc sa zavedú nové postupy v predmetných oblastiach, ktoré sa následne implementujú do našich podmienok zmenou zákona o dráhach. Okrem toho očakávame implementáciu Smernice EPaR o zriadení jednotného železničného priestoru do zákona o dráhach. Pripravujú sa tiež zmeny európskej legislatívy určenej na priame používanie bez potreby implementácie do legislatívy SR. Na činnosti ŽSR budú mať vplyv najmä zmeny technických špecifikácií interoperability, ktoré sa dotknú viacerých subsystémov železníc. Od zmien legislatívy EÚ a SR očakávame zjednodušenie systému železníc, ktoré sa môže prejaviť znížením nákladov na železničný systém a zvýšením konkurencieschopnosti voči cestnej.